Rozhodol som sa, že budem každý mesiac písať kamarátsky newsletter. Budem sa tešiť, ak si ho prečítate, ale rovno na začiatok priznávam, že to robím kvôli sebe. Chcem viac fotiť*, viac robiť, viac dodržovať deadlajny, viac spoznať svojich kamarátov a organizovať viac Holubyho chát a menej Gabčíkov. Toto by malo splniť všetky ciele, tak uvidíme.

*prikladám aj fotky z Gruzínska, ktoré mi trvali iba 6 rokov.

Na úvod si dáme okienka “Čo máme pred sebou” a “Čo máme za sebou” a potom prejdeme do hlavnej časti prvej fázy kamarátskeho newslettra. Tá je založená na insighte zo seriálu Priatelia, kde nikto netušil, čo je vlastne Chandlerov job. A tak som rozmýšľal, že tomu vlastne poriadne nerozumiem ani ja a nechcem už viac hovoriť, že je niekto transponster.

Ak mi to dovolíte, tak každý mesiac navštívim jedného z vás, odfotím ho niekde v práci a povyzvedám, čo vlastne robí. Prvý mesiac som začal s Marošom, lebo jemu som o tomto nápade prvému povedal.

Prvý kamarátsky newsletter bude asi dlhší ako tie ďalšie, lebo som to absolútne nevedel odhadnúť. Tak vás prosím, aby ste sa nenechali odradiť, ani vystrašiť. Sľubujem, že urobím všetko vo svojich silách, aby bol aspoň čitateľný.

Čo máme pred sebou

5.1. - Roman 32. narodeniny

13.1. - Rasťo meniny

Čo máme za sebou

Na Mikuláša sa nám podarilo zdolať Veľkú Javorinu a doraziť do Holubyho chaty. Hodinu meškajúci, zmenený rýchlik na osobný vlak a náhodná poľovačka sa nám to pokúsili prekaziť, ale dali sme to.

Okrem toho sme úspešne prežili vianočné sviatky a dopracovali sa do nového roku 2026! Všetkým prajem všetko dobré do nového roku.

A teraz už môj prvý hosť…

Maroš Boďa - Gynekológ

“Raz sa stalo, že pri pohlavnom styku skončila pomôcka až v pečeni

Toto je prvý kamarátsky newsletter… A ja ako človek z reklamy viem, aký dôležitý je na začiatku hook. Tak teda ideme na prvú otázku.

Akú najväčšiu piču si už videl?
(Smiech) Chceš to v centimetroch…? Najväčšia by sa uživila aj na National Geographic.

Všeobecné intro:

Povedz nám o sebe. Kde pracuješ, ako dlho tu pracuješ a ako sa volá tvoja pozícia?
Pracujem v Ružinovskej nemocnici, ktorá patrí do siete nemocníc UNB (Univerzitná nemocnica Bratislava) na 2. gynekologicko-pôrodníckej klinike. Som tu vyše 4 rokov a pracujem ako údržbár večne sa kaziacich kopírok… Ale nie, pracujem ako sekundárny lekár.

Čo znamená sekundárny lekár?
Dievča pre všetko, iba horšie platené. V podstate neatestovaný lekár

Zvoní telefón - Maroš odchádza k prvému pôrodu tohto rozhovoru.

Dobre, pokračujeme. Chceš sa vydýchať?
Nezastavujem, máme zpoždění.

Kedy si sa rozhodol pre odbor gynekológie?
Po škole. Keď som skončil školu, rozhodol som sa, že chcem byť gynekológ, ale nikde nebolo voľné miesto, tak som na rok išiel na hematológiu na Antolskej.

Prečo si si vybral tento odbor?
Vždy ma to ťahalo k operatíve, ale nebol som si na škole a tak celkovo istý, že či na to mám, či to dám, či mi to pôjde. Mal som pred tým rešpekt. Gynekológia v sebe obsahuje aj viac teoretické činnosti ako ultrazvuky a starostlivosť o pacientky - onkologické aj celkovo. Čiže dá sa tu pracovať aj v operatíve, ale aj bez operatívy. Takže som mal možnosť tú operatívu vyskúšať a keby to nevyšlo, tak stále mám čo robiť.

A ide ti tá operatíva? Akú by si si dal známku?
Myslím si, že na to mám. Musím, samozrejme, na sebe makať, musím sa učiť, musím trénovať, ale myslím si, že na to mám.

Ako vyzerá tvoj bežný deň? Dá sa to vôbec takto povedať, máš dni, ktoré sa opakujú?
Aj áno aj nie - vysvetlím. Sú určité veci, ktoré sa opakujú. V gynekológii sa toho rieši veľa. Pôrody, operácie, tehotenské veci, netehotenské veci, ultrazvuky, ambulancia, kadečo. Môj deň závisí od toho, ktorú z týchto činností v ten deň robím. Takže povedzme, že existuje 4-5 typov dní a tie sa opakujú.
Ale ako hovoril môj spolužiak na medicíne - pacienti nie sú zebry, čiže nie sú čiernobieli. Každý je iný. Aj dvaja pacienti s rovnakou diagnózou sú iní.

Čo ťa v práci najviac baví a čo ťa baví najmenej?
Čo ma baví najmenej ti poviem úplne presne. Najmenej ma baví každý boží deň opravovať tlačiareň, ktorá netlačí každý tretí krát, keď ju potrebujem použiť, čo je neustále…

A vieš ju opraviť?
Niekedy ju viem opraviť. Máme na to také fígle. Máme také 3-4 veci, ktoré môžme skúsiť spraviť a keď ani to nefunguje, tak zavoláme technika, ktorý príde a skonštatuje exitus tlačiarne. Prípadne nám prinesie starší model, ktorý chvíľu funguje a potom sa tiež pokazí.

A čo ťa baví najviac?
Najviac ma baví taká vzácna kombinácia toho, keď sa cítim isto v prípade, ktorý riešim, vyriešim ho bez pomoci iných ľudí a zároveň je aj pacient taký, že si uvedomuje čo sa deje a je za to vďačný. Je to taká malá utópia, že niekedy to proste zafunguje.

Zvoní telefón - Maroš odchádza k druhému pôrodu tohto rozhovoru.

Zaujímavosti a pôrody

Aký je tvoj názor na Dr. Google? Ako často príde pacientka s google diagnózou a akú majú úspešnosť?
Nerobia to veľmi často - tak do 10%. A keď už to robia, tak zvyčajne čím viac na internete čítajú, tým je to horšie. Čiže čím hlbšie idú do problematiky, tým menej jej rozumejú a tým horšie sú ich závery. Ale celkovo mám rád a páči sa mi, ak sa pacientky zaujímajú, zvyšuje sa potom aj compliance a to je dôležité.

Na Slovensku sa ročne narodí okolo 50 000 detí (2024 to bolo 46 241 - historické minimum). Koľko z toho sa rodí u vás?
Dlhé roky sa najviac rodilo na Antolskej, potom sme boli prví my. Ročne sa u nás narodí cez 3000 detí. A teraz po covide prebrala prvenstvo nemocnica Bory.

Koľko si za tie 4 roky odrodil ty?
Asi 350-400. Len dnes mám dva. Zatiaľ.

Aké najvtipnejšie meno dostalo dieťa, ktoré si odrodil?
No, to si pamätám presne. Džastin Lakatoš s dž!

Aký bol najhorší pôrod, ktorý si zažil?
Maroša opustil úsmev a farba.

Vidím ti na očiach, že hneď presne vieš, ktorý to bol.
No, bolo ich niekoľko. To sú tie, kedy sa niečo skomplikuje a treba to okamžite riešiť. Jedna z pomerne bežných a pomerne vážnych komplikácií je dystokia ramienok. To je keď sa horné ramienko zakliesni pod symfýzou - lonovou sponou - mamičky. Čiže hlavička už vyjde z pôrodného kanálu a chceme porodiť telíčko, ale to ramienko sa tam zasekne. Sú určité manévre, ktorými tomu vieme pomôcť. Postupne od najmenej závažných až po najrizikovejšie z hľadiska poškodenia bábätka aj matky. A od momentu kedy vyjde hlavička by sme mali dieťa porodiť celé do 5 minút.

Prečo?
Lebo môže dôjsť k hypoxii (nedokysličeniu). Dieťa sa potrebuje nadýchnuť, je celé stlačené, a aj keď ešte dýcha cez pupočník, tak aj ten môže byť stlačený a preto nemusí byť dieťa dobre dokrvené. Takže ho potrebujeme porodiť do 5 minút. Samozrejme, čím skôr, tým lepšie.

Štandardne to trvá koľko?
Väčšinou to vyriešime do minúty. Vždy chceme čo najskôr, ale hranica je 5. Vtedy už je zle, vtedy už je problém, ktorý môže mať aj vážne následky.

Ako vlastne funguje to nadychovanie? Kedy sa dieťa prvýkrát nadýchne?
Niektoré deti sa chcú nadýchnuť hneď ako vyjde hlavička, ale tam je to dieťa ešte stlačené, takže väčšinou sa tie deti nadýchnu 10-20 sekúnd potom, ako výjdu von celé.

Späť k zaseknutým ramenám…
Musíme ho rýchlo dostať von a pri tej manuálnej extrakcii je zas riziko, že sa môže poškodiť nervový plexus ruky a v úplne najhoršom prípade môže to dieťa mať ochrnutú ruku na celý život.

“Ide tam o sekundy a treba postupovať bez zaváhania a precízne a to je náročné.”

A toto sa ti stalo?
Stalo.

A ako to dopadlo?
Dobre to dopadlo.

Máš pri pôrodoch strach?
Väčšinou nie. Máme to dobre teoreticky naučené a prakticky natrénované, že presne vieme, čo kedy robiť. A hlavne, ako neatestovaný lekár mám nad sebou vždy niekoho, kto je pri komplikáciách privolaný.

“Ale ak človek vie, čo má urobiť a urobí to správne, tak potom si nemá čo vyčítať.”

Ako často sú otcovia pri pôrode?
Väčsinou. 80 a viac %. Málokedy tam nie sú. Občas sa stane, že na ten posledný akt, na to vypudenie idú von.

Prečo? Nezvládajú to?
Ako kedy. Niekedy je to aj želanie matky. Ale to sa stáva zriedka. Väčšinou tá žena naopak chce toho muža pri pôrode, aby jej bol oporou. Muži na druhej strane to zas väčšinou urobia pre tú ženu, ale sami by tam možno radšej neboli.

Vadia ti nejak otcovia pri pôrode? Znervózňujú ťa?
Absolútne nie. Vôbec ich neriešime a keby nejak nevhodne zasahovali do tej situácie, boli by vykázaní.

Ako sa otcovia pri pôrode správajú? Sú padavky?
Nie sú padavky. Skôr niekedy vznikajú také bizarné situácie, kde sú tí oteckovia pri pôrode veľmi neslušní. Predstav si, že keď sa pôrodné asistentky pri pôrode skláňajú nad pacientkou, tak tí oteckovia im pozerajú do výstrihov. Ale drvivou väčšinou sú tí oteckovia veľmi úslužní a všemožne sa snažia hlavne nezavadzať a kým im nedovolíme sa pohnúť, tak sa ani nepohnú.

A už sa ti aj stalo, že tam nejaký otecko omdlel ako v amerických filmoch?
Jasné to sa deje. Zaujímavé je, že človek by čakal, že omdlejú počas pôrodu, ale najčastejšie omdlejú počas pichania epidurálky. A práve preto sa počas pichania epidurálky začali tí oteckovia posielať von.

Kričí sa pri pôrodoch ako v amerických filmoch?
Zriedka. Vieš to je najjednoduchší spôsob ako v telke načrtnúť ten výkon, ktorý tá žena podáva. To, že tie ženy sa tam zatnú a sú celé červené tak ľahko zahrať nevedia a asi to ani nespraví taký dramatický efekt.

Ako náročný je teda ten výkon?
Je to veľmi náročné. Ten výkon sa prirovnáva k zabehnutiu maratónu. Zapája sa tam veľké množstvo svalov a skrátka je to obrovský výkon.

Je pôrod ľahší pre vyšportovanú ženu ako pre nevyšportovanú?
To si nemyslím. To telo proste zo seba vydá všetko a to, že máš svaly na rukách a nohách jej nepomôže pri vytlačení bábätka.

A keď trénuje svaly panvového dna?
To si paradoxne myslím, že môže aj uškodiť, lebo tá hrádza je potom príliš tuhá a pevná a keď sa má pri tom pôrode roztiahnuť, tak je väčšia šanca, že sa roztrhne.

Slovenské zdravotníctvo

Je to naozaj také zlé, ako sa hovorí?
Je to ešte horšie.

Aspoň ti chutí v jedálni?
Chutí. (smiech)

Keby si mohol verejnosti vysvetliť práve jednu vec ohľadom slovenského zdravotníctva, čo by to bolo? Čo verejnosť nevie a mala by?
Všetci, ktorí majú zlé skúsenosti a pindajú na slovenské zdravotníctvo, tak tým by som rád odkázal, že hlavný dôvod prečo slovenské zdravotníctvo ešte funguje aspoň tak ako funguje je práve vďaka lekárom a sestrám, ktorí v ňom pracujú a robia všetko možné aj nemožné aby svojou nadprácou zaplátali všetky systémové diery.

Keby si mohol mávnutím čarovnej paličky zmeniť jednu vec na slovenskom zdravotníctve, čo by to bolo?
Dal by som jeho spravovanie do rúk lekárom.

“Zdravotníctvo v rukách štátu ide iba dolu vodou.”

Zaujímavosti, ktoré si sa vždy chcel spýtať gynekológa, ale bál si sa.

Dostávaš sa ešte niekedy do rozpakov?
Čím dlhšie to robím, tým menej. Ale zas čím som skúsenejší, tým väčšia šanca, že sa ku mne dostane nejaká fakt bizarnosť. Aj keď tie sa skôr dejú na centrálnom príjme, kde ja ešte zatiaľ neslúžim.

Tam končia dildá?
Dildá väčšinou končia v konečníkoch, väčšinou na chirurgii… a väčšinou u mužov.
Inak tieto bizarné situácie sú síce možno niekedy úsmevné, ale skôr sú to problémy vážnejšieho charakteru. Raz sa pri neštandardnom pohlavnom styku aj s pomôckami stalo, že pomôcka skončila až v pečeni a spôsobila ruptúru.

Tak to veľmi hlboko zasunuli, to ako?
Neviem. (Smiech). Musela to byť menšia žena a väčšia pomôcka a potom to k tej pečeni nie je zas až tak ďaleko.

A iné bizarnosti?
No nás vždy prekvapí, keď príde žena s bolesťami, nevie, čo jej je a my jej povieme, že “pani, ale vy ste v 38. týždni tehotenstva a o chvíľu rodíte.”

Ako často sa to deje?
Párkrát sa mi to za tie 4 roky už stalo. Asi raz za rok sa to stane. Často sú to obéznejšie ženy, ktoré nespozorujú, že zrazu pribrali 5-10kg a aj horšie vnímajú pohyby dieťaťa. Ale aj vtedy je to zvláštne a prekvapí nás to.

Vieme, že si profesionál, ale… už si videl niečo fakt nechutné?
Videl, ale nebudem to hovoriť. Nie každý je pripravený počuť to. Sú veci, ktoré dajú dole aj skúsených lekárov, ktorí už zažili kadečo.

Už ťa nejaká pacientka prekvapila netradičnou úpravou intímnych partií?
No áno! Samozrejme to neriešime, ale raz ma prekvapila pacientka, ktorá mala dole toľko piercingov, že som mal problém ju vyšetriť.

Trošku odskočím… Už ťa niekedy nejaká pacientka balila? Lebo je to veľmi nevhodné…
Neviem na to úplne odpovedať, lebo ja som ten pocit nikdy nemal, ale raz mi dodatočne povedala sestrička, že sa na mňa pacientka pýtala a chcela moje telefónne číslo.

A dal si jej ho?
Nedal.

Outro

Je niečo, čo by si chcel, aby tvoji kamaráti o tvojej práci vedeli, alebo pochopili?
Odporúčam si pozrieť, alebo prečítať This is going to hurt. Tam je veľmi dobre načrtnuté ako vyzerá práca gynekológa z prvého pohľadu.

Je niečo, čo by si ako gynekológ chcel odkázať svojim kamarátom?
Nech ženy chodia na preventívky a nech muži posielajú svoje ženy na preventívky.

Samozrejme som sa nespýtal všetko a aj tento rozhovor možno vyvolá viac otázok. Môžu sa ťa ľudia dodatočne pýtať veci? Vadí ti to?
Naopak, ja som veľmi rád, keď sa ľudia pýtajú a zaujímajú sa. Len sa pýtajte!

Tu prikladám formulár, v ktorom sa anonymne môžete pýtať. Odpovede potom doplníme.

Subscribe now